Úvodom tejto kapitoly je potreba zdôrazniť, že výsledok regulácie prebytkov je závislý na tom, akým spôsobom zaznamená a vyhodnotí nameranú elektrinu elektromer na hranici verejnej siete. Technická dokumentácia elektromerov túto vlastnosť označuje ako pracovný mód elektromera a každá regulácia prebytkov, ak má dosahovať požadovaného efektu, sa musí tomuto módu prispôsobiť. Pri nižšie popisovanom algoritme sa jedná o štvorkvadrantné elektromery, ktoré vedia rozlíšiť smer toku elektriny a sú povinne nasadené pri všetkých licencovaných elektrárňach.

Ďalší mód – Zaznamenávajúci absolútnu hodnotu prietoku elektriny

Nová legislatíva (Slovensko 2015, Česko 2016) už nevyžaduje licenciu u malých výrobcov, ale ani nepredpisuje distribútorom povinné odkúpenie prebytkov a tým pádom ani nutnosť ich merania. Pôvodne navrhovaný zákaz budúcim malým výrobcom dodávať elektrinu do siete v akomkoľvek okamihu nakoniec síce neprešiel, takže prietok do siete nieje trestným činom, ale naďalej zostane vnímaný ako nežiaduci. “Výroba je určená predovšetkým pre krytie vlastnej spotreby”. Spôsob vysporiadania prietokov medzi výrobcom elektriny a správcom siete legislatíva nerieši a nie je vylúčené, že distribučné spoločnosti budú prepad penalizovať. To potom môžu riešiť napr. nasadením elektromera s módom, ktorý registruje absolútnu hodnotu nameranej elektriny, takže bez ohľadu na skutočný smer toku elektriny vždy zaznamená odber a tiež ho vyúčtuje.

V dôsledku toho:

• Za elektrinu, ktorú pustíte do siete, zaplatíte “pokutu” rovnako veľkú, ako by ste to isté množstvo elektriny zo siete odobrali.

• Pulzná regulácia pomocou SSR spínaných v nule (zatiaľ používaná všetkými výrobcami regulátorov prebytkov) s takým elektromerom nezaoberá!  Je na neho príliš pomalá!

Existuje na to riešenie? Áno, ale vyžaduje rýchlejšiu pulznú moduláciu, ako je spínanie v nule. Ani sebarýchlejší digitálny elektromer totiž nedokáže vzájomne rozlíšiť činnú a jalovú zložku z kratšieho intervalu, ako je jedna perióda (alebo aspoň polperióda). Musí teda zaznamenať “časové okno” o dĺžke jednej sínusovej periódy, z nej určiť činnú a jalovú zložku a až potom môže z výsledku urobiť absolútnu hodnotu. (Podobne ako v našom prípade súčasnej dodávky kombinovanej s pulzným odberom, tak aj pri čisto kapacitnej či induktívnej záťaži sa vnútri jednej polperiódy strieda odber s dodávkou {súčin u * i strieda znamienko po štvrťperiodách} a každý elektromer pri tom musí zaznamenať iba jalovú zložku a nie zároveň činnú dodávku a odber).

Fázové riadenie

Najjednoduchšou reguláciou, ktorá tu obstojí, je potom fázové riadenie (tyristorov, TRIAC, alebo SSR spínaných okamžite). Keď potom regulácia strieda odber s dodávkou zhodných s veľkosťou vnútri každej polperiódy, je nameraná činná elektrina nulová. Nenulová je jalová elektrina (dá sa trochu kompenzovať kondenzátormi, ako napríklad v žiarivkách). Nepríjemnou vlastnosťou je generovanie vyšších harmonických a rádiového rušenia. Regulácia sa preto nezaobíde bez odrušovacieho filtra.